Cesta developera: Diagnóza vyhorenie


Cesta developera: Diagnóza vyhorenie

Je to len mýtus? Fancy výhovorka? Alebo ide o skutočný problém, ktorý vie zatriasť aj tými najsilnejšími z nás? Určite si tým každý už aspoň raz prešiel. Nie na všetkých to spoznáte na prvý pohľad, málokto je dokonca ochotný si to priznať, a nie každý sa z tejto skúsenosti poučil.

Symptómy

Na začiatku príbehu je usmievavý developer, ktorý je šťastný, že si našiel novú prácu, pracuje na novom super projekte, má neskutočne nadupaných kolegov (LinkedIn tak povedal). Motivácia a nadšenie je na najvyššom leveli. Každým dňom spoznáva nové techniky, jazyky, jedlá na Miletičke, pričom stále nemá dosť a chce viac. Ubehnú mesiace, už nie je každý deň nastúpený v kancelárii o 07.00 h, na študovanie už nie je toľko času, jednotlivé úlohy majú tendenciu stále viac a viac sa opakovať. Jeho dni už idú len copy-paste režimom a za jedinú zmenu počas dňa vďačí Waze-u, ktorý ho vedie inou trasou mestom. Jeho progres sa zastavil, začína stagnovať.

Vyhorenie má na každého developera oveľa väčší dopad, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Predsa len, ak nie je hlava v poriadku, ani produktivita nie je to, čo bývala. A pracovať silou sa v našom zamestnaní nevypláca. Aký zmysel má pracovať 12 h denne, sekať tasky ako Baťa cvičky, keď väčšina práce sa k nám pekne vráti ako bumerang, s kopou chýb, prípadne “nedorobkami”, a tým len prikrmujeme náš backlog ďalšími a ďalšími neočakávanými features? Samozrejme, najlepšie sa každý poučí z vlastných chýb. Niekto musí tých chýb spraviť viac, aby pochopil, že je nutný čas na zmenu. Čakať na niekoho, že mi hodí záchranné koleso nemá zmysel.

Kedy je ale ten správny čas na zmenu? Nemôžem si predsa dovoliť pracovať “len” 8 hodín denne, keď všetka moja práca je životne dôležitá. Musím ešte do 23:59:59 stihnúť nasadiť novú feature, ktorá zmení komplet víziu internetu ako takého a od 00:00:00 sa bude datovať TEN dátum, kedy sa moje veľdielo konečne dostalo pred širokú verejnosť…

7:30 h TOHO dňa – JIRA notifikácia – bug. Skoré ráno, rýchly presun do firmy, pripojiť monitor a veselo debugovať. Raňajky? S hlúposťami ma teraz neotravuj, makám! Na obed spotený konečne nasadzujem fix, dostávam do seba prvé jedlo, začínam vnímať aj okolie a v takmer polovici pracovnej doby ma čaká už len práca naplánovaná na aktuálny deň. Výborne. Hlava ide nonstop na plné obrátky a aj večer namiesto spánku musím premýšľať o všetkej tej bugovej farme, čo sa za deň zase zrodila.

Kde je problém?

Čo tak radšej skúsiť spomaliť a zamyslieť sa, v čom nastal problém? Koľko takýchto dní do týždňa zvládnem? Koľko mesiacov ustojím? Zvládnem aj roky? Nesnažme sa potlačiť akékoľvek limity do extrémov, pretože môžeme prísť o veľa. Ten pocit neustálej frustrácie, kedy vás dokáže vytočiť aj prítomnosť inej osoby a nedajbože, aby vás daná osoba aj oslovila… Táto situácia nikomu nepomôže. Všetka tá nervozita môže ľahko prejsť aj do života osobného, čo môže viesť k asocializácii takej úrovne, ktorú ani Matfyzák týždeň pred štátnicami nepozná.

Asi najhorším triggerom je práca pod neustálym stresom takého rázu, že všetko je životne dôležité, malo to byť už včera hotové… Nonstop mám za krkom niekoho, kto mi tieto skutočnosti, o ktorých dávno viem, dookola pripomína. Mám pocit, že som na všetko sám, pretože veľa rozrobeného kódu ešte ani nepoznalo repozitár v Gite. Všetko sa to vo mne hromadí a len čakám, kedy to vybuchne. V tomto stave stačí už len máličko, zle načasovaná otázka, zavalenie ďalšou prácou, alebo len priblíženie sa k osobnej zóne nepovolanou osobou a BUM. Najradšej by som sa v tom okamihu zahral na Conora McGregora z UFC a všetku frustráciu si na niekom vybil takým štýlom, že Youtube by ma v highlightoch zobrazoval ešte ďalšiu dekádu.

Tak, aké sú tie symptómy?

Ak by som to mal zhrnúť, hlavnými symptómami vyhorenia sú:

  1. Strata motivácie a nadšenia do práce
  2. Fyzická a psychická únava
  3. Pocit, že som na všetko sám
  4. Frustrovanosť
  5. Depresia a úzkosť
  6. Práca pod neustálym stresom

Za rizikové faktory môžeme považovať:

  1. Veľmi vysoké pracovné nasadenie
  2. Repetitívnu prácu
  3. Neustály pocit zaseknutia
  4. Nedostatok spánku a oddychu
  5. Neúspech v práci6. Stresujúce prostredie

Prevencia

Diagnóza bola stanovená. Liečba nebude náročná, a verím, že ani zbytočná.

Krokom č.1 je ubrať plyn. Pracovný deň má 8 hodín, nebudem si plánovať prácu, ktorú nie som schopný do tohto času zvládnuť. Počas pracovného dňa si spravím pauzu, vychutnám kávu, budem sa socializovať pri obede s kolegami, nakopem niekomu zadok v PSku, konečne sa naučím robiť “snake-y” v stolnom futbale… Je mnoho vecí, ktorými si môžem deň obohatiť, ak to, samozrejme, nie je na úkor pracovného času. V noci si dopriať aspoň 8 hodín spánku, 7 hodín v prípade rozpozeraného seriálu, a ráno sa možno nebudem musieť prehovárať, či sa nehodím PN. Ono je tu ešte jedna taká vec, ktorá vie dosť pomôcť s regeneráciou, ale niektorí developeri o nej veľmi nehovoria, alebo len o nej počuli z chýrov iných oddelení. Ide o dovolenku a je naozaj super, hlavne, ak sa neberie kvôli tomu, aby si mohol v pokoji kódiť z postele.

Komunikácia je tiež super vec, ak chcem, aby niekto vôbec vedel, že mám nejaký problém. Čakať, kým si niekto všimne, ako sa topím je úplne zbytočné, keďže stačí spraviť pár zmien v aktuálnom šprinte, a hneď sa dýcha oveľa jednoduchšie.

Na záver ešte odporúčam nebáť sa skúšať nové veci. Predsa len, obsah taskov sa veľmi zmeniť nedá, čo sa zmeniť dá, je spôsob ich riešenia. Prečo teda neskúsiť nový jazyk, framework, knižnicu alebo skúsiť sa rovno zapojiť do nového projektu? Prípadne, ak už nie je východisko, čo takto skúsiť zmeniť svojho zamestnávateľa?

+ Diskusia nemá žiadne príspevky