Začnem strelou úplne pomimo témy, ktorú hlása titulok článku (na prvý pohľad). Vždy na konci workshopov alebo školení a pri mnohých mojich verejných vystúpeniach zvyknem spomenúť jednu krásnu a múdru vetu: „Nikdy never štatistike, ktorú si sám nezostavíš“. Väčšinou, ak sa niečo javí až podozrivo pozitívne, bude v tom zakopaný nejaký ututlaný „prieser“.

Ako to súvisí s ohlásenou témou v titulku?

Nedávno som čítal skvostný článok od Davida Sablea How Is It That Despite So Much Information, Ideas Are Shrinking? Vrelo odporúčam. Aj myšlienkami naplnenú diskusiu pod článkom. V stručnosti: nové poznatky a dôkazy zvykneme interpretovať skôr v takom svetle, aby podporovali názory a teórie, ktorým už veríme. A zatvárame sa pred alternatívami. A to napriek kvantu informácií a faktov, ktoré sú všadeprítomné (veď začala Big Data éra, nie?). Nadáva sa tomu confirmation bias.

A súčasne značne preceňujeme naše schopnosti. Konáme iracionálne. Viď napríklad minuloročný event Science na N-tú Ako sa rozhodovať lepšie. A uvidíte a vypočujete si hneď niekoľko true stories a faktov, ktoré to potvrdzujú.

Teraz to celé skombinujme s faktom, že sa postupne učíme získať konštantné odpovede a múdra na akúkoľvek otázku lusknutím prsta. Ako upiecť bábovku? Vygúglime a klikneme. Ako zostaviť dobrý newsletter? Vygúglime a klikneme. Ako sa zbaviť hemeroidov? Vygúglime a klikneme. Ako robiť A/B testy? Vygúglime a klikneme. A koľko článkov o pečení bábovky si prečítame? Alebo o robení A/B testov?

Dva? Tri? Štyri? A hneď sme experti.

A z nich označíme ako najlepšie tie, ktoré viac súhlasia o našich predstavách o pečení bábovky. A viac súhlasia s tým, čo si už myslíme o A/B testovaní alebo UX-e všeobecne. A postupne sa sami mentálne balíme do škatule s našimi všeobecnými pravdami. Nové poznatky interpretujeme spôsobom, aby ešte viac zväčšovali hrúbku jej kartónu. Môj šéf Vladko Vanek zvykne hovoriť: „Ja mám v hlave jasno, nerušte ma faktami!“

A teraz konečne k prvému odstavcu článku a jeho spojitosti s hlavnou témou dňa.

Pokiaľ sa zhodneme v tom, že veta „Nikdy never štatistike, ktorú si sám nezostavíš“ tvorí rozumné odporúčanie, potom je na mieste otázka: „Nakoľko veriť iba informáciám, ktoré som ja sám vybral ako tie správne“? S ohľadom na naše iracionálne správanie. A confirmation bias, ktorý je pre človeka až desivo prirodzený.

Neprekvapivá pointa na záver: Facebook nám ukazuje obsah a informácie, o ktorých predpokladá, že sa nám budú páčiť. Rovnako LinkedIn. YouTube taktiež. Algoritmy väčšiny sociálnych sietí a médií určených na konzumovanie obsahu nám budú prednostne ponúkať to, o čom si myslia, že sa nám bude páčiť. A my máme radšej informácie, ktoré dobre zapadajú do pomyselnej škatule, do ktorej máme tendeciu sa sami zatvárať. A tak časom uvidíme viac a viac informácií, ktoré podporujú a zakotvujú náš svetonázor namiesto možných rozumných proti-argumentov. Takých, ktoré by nás možno mohli inšpirovať k novým inovatívnym a odvážnym návrhom a riešeniam.

Otázka znie: Hrozí nám, že kvôli našej lenivosti hľadať argumenty a reálne ich zvažovať a vďaka ľahko dostupným pravdám, ktoré nám vyhovujú, časom osprostieme?