Zbaliť sa, nasadnúť do auta a ísť si zalietať? JASNEEEE, ideme do toho!!! U nás nič také ako nuda a odmietanie nových zážitkov neexistuje. Však pozri video na konci článku!

A tak sa jedného septembrového dňa aj stalo, a naša partička nadšených „teambuildingerov“ sa zhromaždila na letisku Boleráz. Aby nebolo málo, traja členovia našej výpravy sa vo veľkom štýle nechali priviezť priamo z Bratislavy lietadlom s osobným pilotom. Príchod tejto trojice mal všetko. Vietor vo vlasoch, drsné pohľady, mávanie davu, miestami tam padol aj úsmev. Už si len predstav tú slow motion chôdzu vo VIP časti letiska a vybavené. Život Hollywood.

Zvyšok prítomného osadenstva chystal výdatné pokrmy, zariaďoval luxusné privátne posedenie, tí odvážnejší zakladali tak veľmi potrebný oheň. Lebo veď to mäsko sa neugriluje našimi peknými pohľadmi naň.

A áno, aj sme grilovali. Aj gule sme nafukovali. Hmmm, čo ti to teraz ide po rozume? 😛 Takéto gule:

Samozrejme, nebolo treba dvakrát hovoriť a prví nadšenci futbalu stáli nastúpení čakajúc na prvé tóny hymny. Po odpískaní sa začal tuhý boj o loptu a stred poľa. No dobre, nie tak o stred poľa ako o holý život. Niektorí videli svet viac hore nohami, než aby behali a kopali do lopty, ale proti gustu žiaden dišputát. Hlavne, že bola zábava a páčilo sa. Mne, ako poctivému štatistovi spoza čiary, sa všetko pozdávalo. Gule do seba vrážali, nohy lietali vzduchom, občas niekto kopol aj do lopty. Všetko bolo „na porádečku“.

Po počiatočnom utešovaní v štýle: „si nižší, budeš mať lepšiu stabilitu a ťažisko“, prišlo kruté vytriezvenie. Bohužiaľ, v tomto športe len silný, odvážny a neohrozený duch nestačí. Silné nohy a dobrá stavba tela sú veci, ktoré jednoducho neokašleš. No way. Preto sa toto zápolenie zmenilo na boj v duchu hesla: „jeden za všetkých, všetci proti jednému“.

Počas týchto gladiátorských hodov sa pomaly striedali aj posádky v lietadle. Lietanie. Čo k tomu povedať? V prvom rade, že asi nebolo ideálne sa pred tým najesť. Ale pekne po poriadku.

Nasadli sme do lietadla, zapli pásy, nasadili slúchadlá, otestovali mikrofóny a išlo sa. Vďaka skúsenostiam nášho pilota Janka sme boli hneď vo vzduchu. Ako si tak letíme a kocháme sa nádherným výhľadom na krajinu, padne otázka, ako odvážna sme posádka. V duchu si poviem: „Aká odvážna? Však asi dosť, keď tu sedíme, nie?“. Hej, hej jasné. Mohol som si hovoriť. To som ešte netušil čo príde. Poznáš ten pocit, že niečo nie je tak, ako má? Ver mi, môj výraz tváre by len málokto chcel vidieť, keď si to náš pilot jemne podvihol hore a potom si len tak lietadielko nechal padať voľným pádom. Následné vyrovnávanie lietadla bolo tiež zaujímavé. To preťaženie. Milučké. Mal som pocit, že aj moja mihalnica má 100 kíl. Keď sme si to už po tretíkrát namierili pekne dole k zemi a môj voľne pohodený mobil sa mi vznášal pred tvárou, tak práve vtedy som pochopil, že sme zažili stav bez tiaže. A tento pocit chceš zažiť. Ver, že chceš. Bola to pecka!

Po úspešnom pristáti a kontakte nôh s pevnou zemou sme si to namierili rovno k nášmu tímu, ktorý držal oheň. Z pochopiteľných dôvodov chuť na jedlo nebola veľmi intenzívna. Zato džúsik padol vhod. Mňam, multivitamín.

A vtom prišiel Boreas. Jáj, ty ho nepoznáš. To je ten severák, čo váľal stromy. (Tip zdarma pre tých, ktorí nie sú vášniví krížovkári. Boreas = v gréckej mytológii bol bohom severného vetra, alebo tiež severný vietor sám. Googel náš každodenný poradil. Nakoniec to bude aj poučný blog, budem na seba aj hrdý.) Ale podľa mňa to bol nejaký bratranec z druhého kolena Irmy, ktorá si to zas vychutnávala v Amerike. Nás však lietajúci polystyrén, vetvy stromov ani preletujúci dobytok neodradili od grilovačky a dobrej nálady.

P.S.: Všetci zúčastnení v zdraví prežili. Veď pozri video!