Všetci poznáme ten pocit, keď sa niečo znenazdajky kráľovsky pokašle. Bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov. Môže to byť nečakaný prepad konverzií, alebo prepad v denných spendoch, brutálny nárast bounce-rate, alebo čokoľvek iné z kategórie „toto sa stať rozhodne nemalo!“.

Taktiež všetci poznáme situácie, kedy je niečo už zjavne dlho kráľovsky pokašľané. Akurát to doteraz nikto neriešil a vo vzduchu už začína byť cítiť smrad blížiaceho sa „prieseru“.

Okrem príležitosti poriadne sa rozpamätať na všetky oplzlé slová, nesú tieto situácie ešte jednu nemilú hrozbu: niekto sa vás môže spýtať, čo sa stalo a čo s tým spravíme. Keďže sem-tam aj na narazím do podobných situácií, našiel som si fintu, ktorá mi pomáha ich riešiť. A tou fintou je – vizualizovať!

Finta funguje aj v opačných pozitívnych príkladoch, kedy sa niečo brutálne zlepší, ale nikto netuší prečo (pretože ste nič nemenili, alebo si nie ste vedomí o nejakej zásadnejšej zmene). A pred vami stojí úloha zanalyzovať aké vplyvy zaúradovali, že vo výsledku vidíme nečakané skvelé čísla. A poučiť sa z toho.

„Základom úspechu je dobrý nákres!“

To nie sú moje slová, ale slová môjho profesora fyziky z vysokoškolských čias. Môj fyzikár sa vyžíval v napohľad náročných príkladoch na zápočtovkách a skúškach. Jeho príklady neboli ťažké kvôli náročnej matematike, pri ktorej ste sa ľahko mohli pomýliť. Boli ťažké preto, lebo najprv ste museli pochopiť, na čo sa v nich vlastne pýta. A keď ste pochopili, kde je pes zakopaný, väčšinou stačil jeden – dva jednoduché vzorčeky a príklad bol vypočítaný. A čo naozaj fungovalo, bol dobrý nákres. Zvizualizovanie celej situácie (ktorá tvorila zadanie príkladu).

A od tých čias, keď riešim čokoľvek, kde nie je na prvý ani druhý pohľad jasné, čo sa deje a čo vplýva na výsledok, najprv kreslím. Potom spíšem hypotézy a až potom sa začnem noriť do tabuliek a grafov.

Vizualizujte!

Už v skorších článkoch zo série Jesenných tipov, ako na Google Analytics som viackrát zdôraznil, aké je dôležité a rozumné si najprv spísať hypotézy a až následne sa začať vŕtať v dátach. Vizualizovanie/nakreslenie situácie (nech už riešim čokoľvek) predchádza spísaniu hypotéz a má dva obrovské benefity:

1. Núti vás zamýšľať sa nad celou situáciou a jednotlivými faktormi, ktoré vstupujú (alebo môžu vstupovať) do hry. Pretože kresliť bez toho, aby ste sa zamýšľali nad tým, čo kreslíte jednoducho nejde. Už samotný akt kreslenia mi často vnukne niekoľko myšlienok a pohľadov na vec.
2. Mať nákres (podobne, ako pri riešení príkladov z fyziky) pomáha pri spisovaní hypotéz. Aspoň mne. Jednoducho, mám sa na čo pozrieť, keď dumám nad tým, čo všetko mohlo zapríčiniť, že vo výsledku vidím „prúser X“. Mám väčšiu istotu, že mi neunikne dôležitý faktor. Najkrajšie na tom je, že samotný náčrt/nákres nemusí byť vôbec extrémne podrobný. Aj úplne základné čarbanice vedia pomôcť! (Naopak, ak je náčrt až príliš podrobný a komplikovaný, tak sa v ňom dôležité veci môžu ľahko stratiť).

Pokiaľ sa vám zdá, že moja rada začať vždy najprv kresliť, je až príliš prostá na to, aby mohla fungovať, skúste to. Prosté nápady a postupy väčšinou fungujú viac než dobre. A aby som vám trošku pomohol a motivoval vás, prikladám niekoľko reálnych nákresov, ktoré vznikli na flipchartoch v našich kanceláriách.

A nič vám nebráni zobrať ceruzku a papier kedykoľvek. Nie len v prípadoch opísaných v úvode článku. Pokročilejší môžu siahnuť aj po fixkách 🙂

PS: Nákresy sú super aj pri kolektívnych brainstormingoch. A to úplne z rovnakých dôvodov, prečo sú super aj pri samostatnom riešení úloh.

A čo pomáha vám, keď riešite náročnejšie úlohy? Neváhajte a podeľte sa s nami o názory a skúsenosti v diskusii pod článkom.